Bratislava
5. júla (TASR) - Príchod solúnskych bratov Cyrila (Konštantína) a
Metoda na Veľkú Moravu sa datuje na leto roku 863. Tento ok uplynie od
ich príchodu 1161 rokov. Slovenská republika (SR) si ho pripomína 5.
júla ako štátny sviatok - Sviatok svätého Cyrila a Metoda.
Slovanskí vierozvestovia sv. Cyril a Metod patria medzi najväčších
misionárov kresťanstva v dejinách Európy. V histórii Slovanov a zvlášť
Slovákov tvoria jednu z najdôležitejších kapitol, keď sa spomínajú aj v
preambule Ústavy SR.
Deň slovanských vierozvestov Cyrila a Metoda je 5. júla štátnym sviatkom aj v Českej republike.
Cyril a Metod prišli na naše územie na pozvanie veľkomoravského
panovníka Rastislava. Knieža Rastislav sa najskôr obrátil na pápeža, aby
mu poslal misionárov, ktorí by uprednostňovali šírenie kresťanskej
viery v reči, akou hovorí jeho ľud. Keďže jeho posolstvo nenašlo u
pápeža odozvu, v roku 862 oslovil byzantského panovníka Michala III.,
ktorý reagoval kladne.
Michal III. vyslal na Veľkú Moravu dvoch vierozvestov, Konštantína a
Metoda. Pochádzali zo Solúna, v okolí ktorého žila v tom čase početná
slovanská menšina a jej jazyk obaja ovládali. Konštantín ešte pred
odchodom na misiu vytvoril písmo, hlaholiku, prispôsobené na slovanskú
reč a začal prekladať sväté knihy. Na Veľkú Moravu prišli v lete v roku
863.
Počas pôsobenia rozvinuli mnohostrannú vieroučnú, organizačnú a kultúrnu
činnosť - založili cirkevné školy, veľké úsilie venovali najmä
prekladom Svätého písma a liturgických kníh do jazyka Slovanov pomocou
abecedy (hlaholika), ktorú na tento cieľ zostavili. Po viac ako
trojročnej činnosti, keď sa im podarilo vyučiť prvých žiakov a vytvoriť
preklady najdôležitejších bohoslužobných kníh, sa rozhodli v roku 867
Veľkú Moravu opustiť.
Na spiatočnej ceste do Byzancie ich zastihlo v Benátkach pozvanie pápeža
Mikuláša I. do Ríma. Vo Večnom meste ich už však vítal nový pápež
Hadrián II. Pred ním obhájili svoje dielo a dosiahli kodifikovanie
slovanskej reči ako ďalšieho liturgického jazyka, v ktorom možno
vykonávať kresťanské obrady. Chorľavý Konštantín ostal v Ríme, kde sa
utiahol do kláštora a prijal mníšske meno Cyril. Zomrel 14. februára
869.
Krátko po Cyrilovej smrti prišla začiatkom roka 869 do Ríma žiadosť od
slovanského kniežaťa v Panónii Koceľa, aby mu vyslali Metoda ako
učiteľa. Pápež Metodove misijné poverenie rozšíril na celú Veľkú Moravu.
Vymenoval ho za arcibiskupa a pápežského legáta pre územie ovládané
Rastislavom, Svätoplukom a Koceľom.
Počas cesty na Veľkú Moravu zajali Metoda Frankovia. Vo väzení strávil
takmer tri roky. Prepustili ho až po intervencii pápeža Jána VIII. a
žiadosti Svätopluka. V roku 873 sa Metod ujal správy cirkvi na Veľkej
Morave. V roku 880 v Ríme opäť obhajoval svoje pôsobenie a uspel.
Po jeho smrti v roku 885 však postupne získaval rozhodujúci vplyv
latinský klérus a Metodovi žiaci, ktorí obhajovali slovanskú liturgiu,
museli z Veľkej Moravy odísť. Usadili sa najmä na území vtedajšej
Bulharskej ríše.
Pápež Ján Pavol II. vyhlásil v decembri 1980 svätých bratov Cyrila a
Metoda za spolupatrónov Európy a tento cirkevný sviatok sa slávi 14.
februára.
Vierozvestom je na Slovensku zasvätených takmer 80 kostolov. Ich mená
nesú dve verejné univerzity v Trnave a v Nitre, nemocnica v Bratislave,
ako aj ďalšie inštitúcie. Stali sa témou početných umeleckých diel
historického i náboženského charakteru.